• Timea Drozdiakova

ZUZKIN INŠPIRATÍVNY PRÍBEH časť DRUHÁ

Do Toskánska som priletela po 3 hodinách a keď sa moje nohy dotkli pevnej zeme, skoro som sa rozplakala. Samozrejme od šťastia (nikomu to nehovorte ale nenávidím lietanie ☹). Prisahám, že aj pri hučiacich motoroch lietadla som počula drkotať môj perfektný biely chrup od ľaku.



Ale keďže Jožko, môj manžel...oh, prepáčte takmer bývalý manžel zahlásil: „Ty, strachoput, do lietadla?“...Dámy, prisahám, v tom momente by som si bola zakúpila aj letenku okolo sveta! Takže milý Jožko: Áno, ja a lietadlo (Pošlem ti fotky, robila som ich extra pre teba!).


No, dobre...sľúbila som si, že nebudem hovoriť o Jožovi, tak ma nepokúšajte. Leží hlboko zabudnutý v mojom šuflíku so spodným prádlom, ktoré už nikdy neuvidí! Tak prejdime na Julku.


Už som ju tu spomenula? Julka, malé drobné a plavovlasé žieňa, do mňa doslova narazilo na letisku. Máte pred očami tú scénu z hollywoodskych filmov, keď fešák blbo čumí do telefónu namiesto pred seba a zrazu vrazí do vysokej štíhlej Scarlett Johanson a zamiluje sa na prvý pohľad?

No, to sme my a Julka. Akurát ja nie som Scarlett a ona nie je hollywoodsky fešák a toto nie je láska na prvý pohľad. Ale sympatia určite!



Akonáhle som ju zbadala, rozosmiala som sa, až som sa za brucho chytala. Na chvíľu sa mi zazdalo, že sa ku mne blíži letisková ochranka v snahe zistiť, či som normálna alebo pod vplyvom látok, ktoré tu nebudem spomínať v prípade, že to milé dámy, čítate aj vašim drobcom! Ale dalo sa na nej nesmiať? Excentrická umelkyňa s výzorom vystrašeného dieťaťa na mňa bezmocne pozerala, keď sa snažila so svojim obrovským kufrom predrieť pomedzi vystresovaný dav smerom ku mne.


Keď sa jej to konečne podarilo a konečne zastala pri mne, s hlbokým povzdychom si sadla na svôj gigantický kufor a pozrela na mňa pohľadom, ktorý by roztopil aj ľadovce. Ešte dvakrát zalapala po dychu a zahlásila: „Povedz mi, že aj ty ideš do Toskánska na ten jógovo-gurmánsky pobyt. Vyzeráš ako niekto, kto to potrebuje!“



Milé dámy, dostala ma. Zrazu som musela zalapať po dychu ja. To na mne posledné týždne naozaj tak vidno? Po prvý krát v mojom živote som sa cítila odzbrojená a nepotrebná a neschopná zastaviť prúd sĺz, ktoré sa mi svojvolne začali kotúlať po tvári....trafila klinec po hlavičke.


Ok, musím nabrať dych...takže počujeme sa v piatok? Porozprávam vám, ako pokračovalo moje toskánske dobrodružstvo.

, chcem vedieť, čo máte nové v Taliansku

Kontakt

  • Facebook
  • Instagram

Sídlo: Nadabula 159, 048 01 Rožňava